A někdo musí promluvit i za ty, kteří nemají hlas.
Babička Bolavá (Terry Pratchett, Jan Kantůrek)
Tie dve myšlienky v záhlaví tejto stránky sú presné. Tak akosi by mal fungovať svet. To bolo podstatné, čo sa mi o jeho jestvovaní vrylo do vedomia ešte v detstve. Bolo to dávno predtým, ako to anglický spisovateľ Terry Pratchett tlmočil ako jedno z posolstiev svojej knižky Svobodnej národ, ale keď som si to nedávno na popud svojho syna prečítala, stalo sa to, čo nepochybne poznajú mnohí: pocítila som súzvuk. To príjemné šteklenie, keď vám až srdce poskočí od radosti, že ktosi si myslí to isté, čo vy a navyše to vyjadrí tak prosto a zároveň dohlboka, až vám pri čítaní začnú po chrbte behať zimomriavky. (→ pokračovanie)
Všetkých sa nezbavujeme
Helena Pekarovičová, vedúca knižnice v Hlohovci
Vlani sme v rámci projektu Jednu knihu ročne (knižnici) dostali od čitateľov 49 kníh, tento rok nám ich darovali už 23. Ochotných darcov sme poprosili nielen o knihy žiadané „masovo“, ale najmä o také, ktoré by sme si inak nemohli dovoliť kúpiť. Vďaka projektu sme teda mohli fond rozšíriť aj o žánre akoby okrajové, ale zato užitočné a potrebné. Neodpisujeme však ani všetky staré knihy.
Knižnicu obdarovali aj deti
Knižnica Mateja Hrebendu Rimavská Sobota
V Rimavskej Sobote oslovil projekt Jednu knihu ročne (knižnici) aj deti, ktoré ešte nezarábajú, a v prospech knižnice sa dokázali vzdať svojho vreckového.
Slobodne a nahlas
Vojtech Moravčík
Nechápal som, ako mohla taká konzervatívna inštitúcia, akou sa mi javí katolícka cirkev, inštalovať svojho času na post arcibiskupa progresívneho človeka, ktorý ju mohol výrazne posunúť k lepšiemu. K súčasnosti. Dnes už chápem, že to bol omyl onej inštitúcie, ktorá dala nakoniec všetko do poriadku spôsobom sebe vlastným – totalitným rozhodnutím.
Rozbalené myšlienky
Mária Moravčíková
(M)uži si hľadajú ideál, bezchybnú krásu, žijúcu bohyňu s dlhými nohami. Nevedia, čo všetko stratí, kto miluje, no iba očami.
Čakajú s nádejou; knihy aj exlibrisy
MartaM
Do projektu sme sa zapojili s veľkým očakávaním a nádejou, že sa v čitateľoch a priateľoch dobrých kníh nesklameme. Našej mestskej knižnici už v minulosti darovalo veľa ľudí knihy, prevažne však staršieho vydania. Aj za tie sme im vďačné,“ napísala Mária Kvetková z knižnice v Hnúšti. A s podobným očakávaním sa pridali ešte ďalšie štyri knižnice.
Komu (a prečo) to vyhovuje?
Richard Sťahel
Nastavenie systému financovania slovenských univerzít spôsobuje, že úroveň vzdelávania a jeho výsledok sa na slovensku prispôsobuje študentom, ktorí na štúdium nemajú predpoklady. A to je prevažná väčšina poslucháčov slovenských vysokých škôl.
Kolobeh kníh v knižniciach (a na policiach)
MM
Medzi darcami hliníckej knižnice sa v rámci projektu Jednu knihu ročne (knižnici) objavila aj Mestská knižnica v Žiari nad Hronom a... nápad je na svete.
Nikto neprehrá
MM
Do projektu Jednu knihu ročne (knižnici) sa bez veľkých slov zapojila aj čadčianska knižnica, o ktorej možno málokto vie, že jej korene siahajú až do roku 1919 a že v roku 1940 v nej zásluhou dobrovoľného knihovníka a ľudomila Michala Kassaia otvorili prvú verejnú záhradnú čitáreň na Slovensku. A práve táto knižnica obohatila JKR(K) o tip – knižniciam možno okrem kníh darovať aj predplatné nejakého časopisu alebo novín. Skvelý nápad!
Jozef Bubák a jeho myšlienky
MM
Nepoznám nič hodnotnejšie a väčšie, ako stretnúť človeka, v ktorom nájdem ťažko poznateľné, prakticky nedefinovateľné a nepomenovateľné ČOSI, čo mi umožňuje pocítiť, že nie som so svojimi pocitmi voči svetu sám, že... súvisím. A myslím si, že každý z nás žije v podstate kvôli tomu.
Tanier navyše
Marta Moravčíková
Ilustračné fotografie: Jerguš Moravčík
Budem mať šťastie a nájdem aspoň jediný dôkaz o tom, že rozprávka o ľudskej spolupatričnosti má šancu na život aj v dnešnom svete? Verila som, že áno, inak by som nebola klamala. A ja som veru klamala, až sa mi od úst prášilo. A predsa to nebol podvod. Klamala som preto, aby som sa dozvedela pravdu.
Ten, ktorý vidí rukami
Marta Moravčíková
„Viem, že už nebudem dlho vidieť, a chcem, aby po mne niečo zostalo. A tak sa snažím pozerať rukami. Uvidím, dokedy to pôjde tak, aby to, čo urobím, bolo dobré. A potom... keď nebudú vidieť oči, budú robiť ruky, keď nebudú môcť robiť ruky, sú ešte ústa. Ak neonemiem, budem o drotárstve rozprávať a prehlbovať si vedomosti o jeho histórii,“ hovorí rozhodne Juraj Šerík.
Pocta ženy ženám
Marta Moravčíková
Tá dáma sa volá Margarita Cimadevila a je profesorkou fyzikálnej chémie a riaditeľkou na High School IES Urbano Lugrís v La Coruñi. Je to pedagogička, vedkyňa a maliarka, ktorej nie je ľahostajný vklad žien do vedy ani postoj (často nielen ignorantský, ale až diskriminačný) spoločnosti k nim.
Neľutujem
Jana Miháliková
Vo chvíli, keď do knižnice príde človek, ktorý je tam vlastne prvý raz v živote a povie, že na zastávke si prečítal plagát Jednu knihu ročne (knižnici) a aj on by sa chcel do projektu zapojiť, mám pocit, že snívam.
Kto sa pridá, vyhrá
Helena Pekarovičová
Nápad nám v knižnici najprv vyrazil dych, potom nás priviedol trochu do rozpakov a po prvých knihách, ktoré sme do knižnice dostali, sme boli dojaté. Tým, že sú medzi nami stále ľudia, ktorí si vážia knihu ako nositeľa kultúry a vzdelanosti a vážia si prácu knižnice, ktorej služby využívajú.
Biť, či nebiť?
Marta Moravčíková
Vyčnievať je príjemné, ale aj to bolí. Vyčnievať je sympatické, ale aj riskantné, ba môže to byť až nebezpečné.
Človek totiž ťažko akceptuje tých, čo sú priveľmi iní než on sám. Pretože je ľudské ťažko prežierať cudziu – väčšosť.
Jednu knihu ročne (knižnici) – ako na to
MartaM
Do iniciatívy Jednu knihu ročne (knižnici)sa doteraz zapojilo šesť knižníc. Pre váhajúcich (knihovníkov, čitateľov, vydavateľov) uvádzame odporúčania, ako na to. Nie je to nič zložité.
Čitatelia knižniciam, čitatelia čitateľom
MartaM
Výborný nápad, vďaka za inšpiráciu, napísala k projektu Jednu knihu ročne riaditeľka Mestskej knižnice v Ružomberku Tatiana Babincová a dodala: Určite sa do toho pustíme. Jana Miháliková z obecnej knižnice v Hliníku nad Hronom píše: Myšlienka projektu ma veľmi oslovila. Samozrejme, tak ako väčšina knižníc na Slovensku, aj tá naša sa borí s finančným problémom. Preto sa hneď dám do práce a ak sa nám podarí získať touto formou ochotných darcov, budem vás informovať.
Knihodary a exlibrisy
Fidel
V rámci projektu Jednu knihu ročne (knižnici) navštívila našu knižnicu dáma, ktorá do nej ako čitateľka nechodila, ale poznala jej prvú riaditeľku a ďalšie knihovnícke osobnosti, ktoré tu v minulosti pracovali, a tak sa rozhodla aj ona zapojiť do krásnej myšlienky. A hlásia sa aj ďalší, hovorí vedúca knižnice v Hlohovci Helena Pekarovičová.
Osirelý rozhovor AB s MM
MM
V súvislosti s bulvárnymi médiami je užitočné uvedomiť si, že v úsilí pritiahnuť väčší počet čitateľov, zvýšiť zisk či aspoň prežiť, sa na Slovensku smerom k bulváru vyprofilovali takmer všetky tzv. seriózne noviny. Bulvár, ktorý si bulvárnosť priznával, si však krátko po tom, ako sa tu etabloval, v istom zmysle vyslúžil môj profesionálny rešpekt.
O cestovaní
Richard Sťahel
Je pravdepodobné, že nasledujúce generácie budú považovať cestovanie pre zábavu za environmentálny zločin. Neznamená totiž len plytvanie vyčerpateľnými zdrojmi a znečisťovanie životného prostredia nevyhnutnými exhalátmi. Prináša aj priamu devastáciu turistických oblastí – environmentálnu, kultúrnu, a v neposlednom rade aj devastáciu hospodársku.
Kniha bez redaktora je ako divadlo bez režiséra
Viera Hegerová
Všetky žiaduce vlastnosti redaktora vystihuje jeden výraz – zodpovednosť, preto sa aj nazýva zodpovedný redaktor. No dnes sa často stretávame s takou kvalitou redigovania, kde o zodpovednosti ani nechyrovať: bezočivá neznalosť pravopisu, pohŕdanie pravidlami, prenikanie subštandardu nielen do dialógov, ale aj do autorskej reči; preberajú sa cudzie väzby, najmä z angličtiny, „obecná“ čeština figuruje ako slovenský veľkomestský slang.
Ľudia z „mimocentra“
Marta Moravčíková
Členovia Autorského klubu z Banskej Štiavnice nedávno doslova strčili do vrecák nejedného z tiežumelcov, ktorí síce dostávajú nemalý priestor v médiách, ale to, čo ponúkajú, je zvyčajne brak. Štiavničania naopak – prišli do Bratislavy s hodnotami.
Možno je to celé len taký žart
Miroslav Žbirka – Marta Moravčíková
V mojom povolaní nie sú nijaké istoty. Dôležité je nedať sa pomýliť v základnom pohľade na život. A to nie je také jednoduché. Najmä teraz, keď sa viac presadzujú agresívni ľudia. Vykonať agresívny čin je totiž oveľa ľahšie, ako vykonať čin slušný.
História na Kameni
Festival stredovekého života vyzeral ako dobrá zámienka na to, aby som mohol prevetrať fotoaparát. Na hrade Červený Kameň som bol naposledy tak dávno, že som si nebol istý, či som tam naozaj bol, no hrad podľa internetovej stránky vyzeral lákavo. V sobotu som zbalil vodu, fotoaparát, a asi po hodine som bol na Kameni. A bolo tam tak, že sa nedalo neísť tam aj v nedeľu.
Navštívte prostredníctvom fotoreportáže Jerguša Moravčíka Festival stredovekého života na Červenom Kameni.
Ponuka pocitov
Denisa Kolářová, Marta Moravčíková
Narodila sa, vyrástla, tvorí – výrazne, inak. Aby ste sa stotožnili s charakteristikou „inak“, ktorá nespresňuje, v čom ani od koho „inak“, teda odlišne, alebo ju zamietli, treba autorkine obrazy vidieť. A potom pouvažovať nad tým, čo môže pre človeka znamenať hľadanie (aj seba samého) a odvaha priznať sa k tomu. A priznať sa ešte k čomusi navyše.
Nie je každý ako každý
Marta Moravčíková
Šport sa čoraz viac stáva biznisom a mení sa na šou, pri ktorej sa naň už veľmi nemyslí. Každého zaujíma len kde a kedy sú aké preteky, ako sa dostať na atraktívne mítingy, kam už manažéri beztak dávno napchali svojich ľudí. Aj športovci vnímajú všetko inak; mnohí na pretekoch fajčia a pijú a keď sa im čudujem, že takto sotva môžu dosiahnuť veľké výkony, namietajú, že ono to nejako dopadne...
Život je vec verejná
Marta Moravčíková
Rekord bežkyne a v súčasnosti trénerky Jarmily Kratochvílovej (*1951), bývalej československej atletickej reprezentantky z Golčovho Jeníkova dovŕši deň pred otvorením tridsiatych novodobých olympijských hier 2012 v Londýne, 29 rokov. Keby ho práve na nich niekto prekonal, stalo by sa to v tridsiatom roku jeho trvania...
Víťazstvo je len okamih
Jarmila Kratochvílová, Miroslav Kváč, Marta Moravčíková
„Krátkosť víťazného okamihu svedčí o tom, že kto športuje len preň, robí málo. Ak nechceme, aby to víťazstvo bolo posledné, nemožno sa zastaviť. Ani sa nežiada, lebo tie kratučké okamihy výhier sa práve v tréningovom procese znásobujú, vracajú. Aj keď v inej podobe a inými zážitkami,“ hovorí majsterka sveta v behu na 400 a 800 metrov, držiteľka 29 rokov neprekonaného svetového rekordu v behu na 800 m, atlétka a trénerka Jarmila Kratochvílová.
Dobrý deň
Marta Moravčíková
Hoci deti si to možno neuvedomujú, pár jednoduchých slov pri stretnutí s neznámymi dospelými pomáha budovať ich budúcu kultivovanosť. A dospelí, ktorí im ju vštepujú, si zaslúžia poklonu.