„Nuž teda poďte, ak idete s dobrým úmyslom,“ pozvala ma dnu staršia pani, keď som zazvonila. A hoci som ju upozornila, že idem kvôli hviezde zavesenej v ich okne a sľubujúcej každému, kto bude mať doma nejakú sladkosť s jej symbolom, nádej na finančnú výhru, no nijakú výhru nenesiem, pozvanie neodvolala.
Prečítajte si rozhovor s posledným galandovcom.
Veľakrát si myslím, že nevesty by s vytúženou obrúčkou mali pri sobáši dostať aj plagát, ktorý by si mali doma povinne vyvesiť. Na tom plagáte by boli tri slová: Tanier teplej polievky! Áno, s výkričníkom.
Ako si prestať rozumieť (žiaľ, aj na Slovensku)
Prečítajte si úvahu z portálu literarky.cz
Patrím k šťastnej generácii, ktorá zatiaľ na vlastnej koži nezažila vojnové útrapy. Zámerne som použil slovo zatiaľ. Iné slovo, mier, predstavovalo v zlých časoch niečo žiarivé, neskutočné a znamenalo jednu z najväčších hodnôt, bez ktorej sa život zdal ak nie nemožný, tak určite veľmi neistý. Dnes sme tento symbol a podmienku šťastného života nadobro sprofanovali nielen verejne, ale aj sami v sebe.
Z hľadiska medzinárodných zmlúv je celoplošné vysielanie na územie iného štátu, najmä v súvislosti s autorskými právami, neprípustné. Distribučné spoločnosti pritom predávajú programy väčšinou pre územie jedného štátu a celoplošné šírenie takéhoto programu na územie štátu, pre ktorý nebol zakúpený, je nelegálne. Takéto porušovanie medzinárodných dohôd sa však u nás i v Českej republike deje u všetkých operátorov už mnoho rokov. Prečo boli doteraz všetci ticho?
Knihy napriek všetkému stále žijú. Aj v knižniciach. Hoci – práve tie majú často menej a menej peňazí na ich nákup. Kde na ne vziať? Čo tak darovať im ich? Darovať knižnici aspoň jednu knihu ročne podľa jej výberu. Na Vianoce? Aj. V marci, mesiaci knihy? Prečo nie. Kedykoľvek nám to peňaženka umožní? Ešte lepšie.
