Podľa najnovších poznatkov žiaci a študenti vzhľadom na katastrofálnu neznalosť svojho materinského jazyka nevedia nielen to, čo znamená pojem povstať či povstanie. Nevedia ani to, že v histórii ich vlasti, ak, pravda, vedia, čo je vlasť, nejaké povstanie (dokonca Povstanie s veľkým P) bolo. Našťastie o ňom na rozdiel od našich vládnych plagiátorov a nevzdelancov aspoň nič nepapagájujú.
Na stole terasy, ktorá je súčasťou jednej pezinskej reštaurácie sa objavila pizza, hranolčeky, kečup, tatárska omáčka a deti medzi pobehovaním zavše sem-tam kúsok niečoho zobli. Kým šantili a ja som sedel pri stole s už prázdnymi taniermi sám, objavila sa staršia pani s obviazanou rukou zavesenou v gázovej šatke a nezrozumiteľne čosi drmolila. Koncovka bola zvláštna...
Rozhlasový deň rozrátaný na vysielacie minúty je oveľa dlhší ako dvadsaťštyri hodín a niet v ňom hluchých miest. Lebo aj keď má niektorá stanica technickú prestávku, stačí stisnúť gombík a znova sa ocitnete medzi tónmi hudby, v záplave slov, v spleti zvukov. Prehovoria k vám dokumenty hlbokej minulosti i súčasného dneška, dostanete sa na návštevu k významným osobnostiam, alebo si zacestujete do zahraničia, ba možno sa ocitnete aj vo vesmíre.
„Peter si odsekol na bicykli kus prsta,“ vzrušeným hlasom referoval s prosbou o pomoc asi jedenásťročný chlapec sprevádzajúci kamaráta, ktorý si držal dlaň s prstom zabaleným do vreckovky z ktorej presakovala krv.
Je ako úsmev srdca a pohladenie duše. Ako náladová injekcia pred operáciou.
Naladí na nádej.
Môže byť predohrou veselohry, ale aj drámy, komédie i tragédie. No akokoľvek, s ním možno vždy všetko prežiť o čosi kultivovanejšie ako bez neho.
Keď na niečo nechceme zabudnúť, môžeme si o tom urobiť poznámku, fotografiu, použiť nejakú mnemotechnickú pomôcku alebo založiť úrad, ktorý si to bude pamätať za nás. Sú medzi nami ľudia, ktorí v našej pamäti udržujú umenie, zručnosti a kultúru našich predkov. Výstava tradičných ľudových odevov a krojov z trnavského kraja Od role až po svadbu zo zbierok Trnavskej party a súkromných zberateľov nám umožnila stretnúť majstrov ľudových remesiel a pokochať sa ich výrobkami i historickými exponátmi.
Prečítajte si fotorepo na portáli cuzco.sk
Zbrane nemajú svedomie. Vyrábajú sa, aby zabíjali. Rovnako, ako sa vyrábajú vojny. Aj tie sa vyrábajú ako hocijaký iný tovar – pre zisk.
Nie je toho málo, čo sa za posledné roky zmenilo. Či k lepšiemu, alebo horšiemu, závisí od uhla pohľadu a zrejme aj od hrúbky peňaženky. Od dlho zakazovaného západu sa učíme naozaj rýchlo.