Značku auta, z ktorého pomohli tomuto mužovi chorobou nachýlenej postavy, no šibalsky usmievavých očí a ostrého jazyka si už nepamätám. Kopu oficialít, ktoré odzneli na jeho adresu, tiež nie. Zato ma na prijatí tohto čestného občana mesta Trenčín na tamojšom okresnom úrade zaujalo, že si s ním všetci, od najstaršieho kmeťa, až po pánov a panie, čo by mu mohli byť pomaly vnúčencami, na jeho želanie tykali. Pretože patrí všetkým; ochotne a rád.
Prvý deň protestných štrajkov vysokoškolákov, neskôr i stredoškolákov som prežila v aule Univerzity Komenského, na nádvorí Vysokej školy múzických umení, v Študentskom domove Ľ. Štúra v Mlynskej doline a v uliciach Bratislavy. Záznam z tohto diania sa podarilo dostať do minulého čísla Mladých rozletov. Udalosti však pokračovali.
– Dovoľte, ešte som neskončil. Podsúvate nám myšlienky, ako keby vedenie školy schvaľovalo bitie ľudí. To nie je pravda. Ak nám však ide o riešenie problémov vysokoškolákov, musíme hľadať formu, ako to urobiť. Preto ju hľadajme. Zaručujem voľnosť diskusie.
– Sú stratení, – šepká jeden študent druhému. Vzápätí však prejavuje isté pochopenie, ba účasť s pedagógmi: – Ja by som teraz nechcel sedieť na ich mieste.
Okiadzali a okiadzajú ho aj hanobili a hanobia. A jedným i druhým sa zviditeľňovali. Bezostyšne. Zainteresovaní, aj tí bez akejkoľvek znalosti jeho práce a života. A nič na tom nezmenila ani jeho smrť. Vzhľadom na diagnózu a vek očakávaná, no zároveň iracionálne odmietaná. Spôsob, akým sa zapisoval nielen do vedomia ľudí, čím cizeloval svoj život, aby mal predovšetkým pre neho samého cenu, o akú stojí za to stáť, bol dôvod, prečo si ho vážiť. V duchu to možno pripúšťali aj jeho nepriatelia či kritici. Karel Gott.
Správa o Borisovej smrti mnou zalomcovala ako máloktorá s podobným obsahom. Z Pravdy som preč už vyše dvadsať rokov, ale na výborného, nepovrchného, vzdelaného a citlivého kolegu-novinára Borisa Lattu si spomínam takmer denne. Naozaj. Okrem jeho ústretovej osobnosti plnej humoru a vrúcneho citu k ľuďom za to môže šunka. A hoci Boris tu už s nami od 31. júla 2019 nie je, mne aj vďaka nej zostane na neho nielen veselá, ale i zamysleniahodná spomienka, až kým sa tá ružová záplata na hlad nepominie z môjho repertoáru rýchlych večerí. Bude prečo spomínať.
Prečítajte si rozhovor z portálu idnes.cz
„Nič nemožno idealizovať. Aj my sme ľudia s plusmi i mínusmi. Isté predpoklady na rovné vzťahy sú však dané aj výberom ľudí. A v práci i partnerských vzťahoch rozhodujú naozaj len argumenty. Pravdaže, aj argumenty človek niekedy prijíma veľmi ťažko; aj u nás sa nejeden urazí, napáli, tresne do stola, ale robí to vždy priamo, na rovinu, zoči-voči. A ja tú otvorenosť, a tvrdú pravdu povedanú do očí nekompromisne vyžadujem,“ povedal básnik a textár pop music Ľuboš Zeman, zakladateľ a dlhoročný riaditeľ ROCK FM rádia, ktoré poznajú súčasníci skôr pod názvom Rádio FM, autor zhruba 500 textov piesní-básní, niekoľkých kníh a držiteľ piatich zlatých, dvoch strieborných a dvoch bronzových Bratislavských lýr.
Prečítajte si tip, ako tráviť Silvestra v kancelárii: cuzco.sk