K úplnému štěstí člověk nemůže dospět sám. Musí mít kolem sebe lidi, kteří mu rozumějí a dovedou i pomoci. Mít kolem sebe takové lidi, s nimiž se o své štěstí může rozdělit. To je vyjadrenie Ryszarda Szurkowského, poľského cyklistu, majstra sveta z roku1973 a štvornásobného víťaza Pretekov mieru. Jeho slová si zapísala do tréningového denníka ako motto majsterka sveta v behu na 400 a 800 m JARMILA KRATOCHVÍLOVÁ.
To, čo táto atletická hviezda povedala mne, by si raz mohli zapísať ak nie do denníka, tak aspoň do vedomia nielen športovci: „Trvám na tom, že za mnou musí byť čosi vidieť. Ako keď umyjem okná a mám výborný pocit, že sú čisté vďaka mojej práci... Ja som k šťastiu nepotrebovala víťazstvá, medaily, preteky. Stačilo mi, ak som denne trénovala a večer si mohla povedať, to teda bol tréning!“
Táto atlétka z českého mesta Golčův Jeníkov, osobnosť, aké sa rodia zriedka, bola kedysi atlétkou československou. A titulok reportáže ju vystihuje ako málokoho. A nie iba preto, že je držiteľkou najdlhšie platného svetového rekordu v histórii atletiky, ktorým je čas 1:53,28 min. v behu na 800 metrov. Zabehla ho 26. júla 1983 na mítingu v Mníchove a dosiaľ (septmeber 2026) ho nikto neprekonal.
Ak niekto ubližuje z hlúposti, z neschopnosti domyslieť dôsledky svojich rozhodnutí, činov či konania, je to katastrofa. Nikdy a nikto (pretože predovšetkým on sám) totiž nevie, kedy a čo od neho možno čakať.
Keď som ho cez plot prvý raz zaregistroval, neodvážil som sa ho osloviť inak ako pán Sulík. Možno to bolo rozdielom veku, možno aj vzdelaním, ale postupom času som pochopil, že je to úplne normálny človek nezakladajúci si príliš na konvenciách. Prof. PaedDr. Ivan Sulík, CSc.
Kravu on-line nepodojíš. Vidiek je na vírus citlivejší ako mestá, práca z domu ho nespasí
Sobotné ráno ako každé iné v čase pandémie. Ľudia s rúškami sa vhrnuli do obchodov, aby nakúpili čerstvé pečivo, chlieb, mlieko, šunku, zeleninu. Na regáloch je všetko. Kúsok od moderného supermarketu na pomedzí Mosta pri Bratislave a Malinova je mliečna farma. Na vrátnici od šiestej ráno predávajú čerstvé mlieko. Aj sem sa trúsia ľudia z blízkeho okolia. Denne kúpia 400 litrov mlieka, ďalších 6 500 litrov odvezie cisterna do mliekarne, kde z neho vyrobia jogurty a syry. (pravda.sk)
Náhrobné kamene sú ako poviedky, romány či celé ságy v skratke. Stačí mať trochu fantázie a pri jednej prechádzke sa človek stane svedkom mnohých osudov.
Kto si ako dieťa v Andersenovej rozprávke o cisárových nových šatách dovolí povedať, ako je to s dobrovoľnosťou, ktorá je podmienená sankciami ohrozujúcimi každého, kto ju nebude vnímať ako svoju psiu povinnosť? Kto si dovolí nazvať sankciami podmienenú dobrovoľnosť tým, čím v skutočnosti je, teda povinnosťou?
Ako žiť, ak chceme, aby spravodlivosť, poctivosť, česť, dobro, krása či vnútorná čistota prežili aj v čase a podmienkach, ktoré sa im vysmievajú, ba svojím spôsobom ich stavajú mimo zákona? Ako odporovať zlu a lži?