Nie je to tak dávno, čo sme si pripomenuli sté výročie začiatku prvej svetovej vojny, ale plesajúc, hoci triezvo, nad jej koncom, akosi nevenujeme pozornosť tomu, že pomaly a plazivo, zahalenú do rúšok občianskych vojen, začali mocní tohto sveta už dávno možno tretiu. Ani tá nevstúpila do nášho života a na našom území dunením výbuchov a bombami (teda aspoň nie zatiaľ).
Keď som si prečítala, že nepálske úrady potvrdili smrť dvoch slovenských horolezcov nezvestných po páde lavíny pod vrchom Dhaulágirí, pripomenul mi zažltnutý výstrižok besedu, ktorú som pred tridsiatimi rokmi robila s manželkami iných slovenských horolezcov. Štyri dni potom som sa dozvedela, že už tretia z nich sa stala vdovou.
Myslím si, že muži, ktorí ustavične vysedávajú doma, sú málo tvoriví a vyžadujú také isté vysedávanie od svojich manželiek. Také obmedzovanie zvyčajne nemá na manželstvo dobrý vplyv. Čím viac človeka spútavate, tým viac sa usiluje dostať na slobodu.
Konflikt je niekedy nevyhnutný pre každý vzťah, lebo znamená určité uvoľnenie. Mal by sa však udržiavať v takých medziach, aby rozchod smeroval po čase k návratu do ešte pevnejšieho zväzku. A návraty sú nádherné. Nielen z ciest, ale aj k sebe navzájom.
Mať sa kam vracať je pre horolezca naozaj veľmi dôležité. Pocit, že doma na neho čaká rodina, ho vonku robí silnejším a istým spôsobom uľahčuje útrapy.
Môžu starostovia obcí za to, ak ich obyvatelia maškrtiaci „niečo malé“ odhadzujú obaly z toho „malého“ na chodník, na cestu, pred obchody, na detské ihriská, v parkoch, na zastávkach autobusov a električiek alebo v ich vagónoch, skrátka hocikam, kde to „niečo malé“ práve dojedli?
Členov ochranky (pretože svoje si k pamätníku prišli povedať všetci tí, ktorým sme kedysi hovorili papaláši) je takmer viac ako občanov. Kdeže sú tie davy s kľúčmi z osemdesiateho deviateho, alebo síce trochu redšie, ale aj tak dosť početné z neskorších rokov, keď učitelia či zdravotníci prišli vyjadriť s výsledkami svojho novembrového štrngania nespokojnosť...
Hoci odvrhnutá, Anna mamu milovala, ako len sirota dokáže a chodievala za ňou do vzdialenej dediny pešo, aby ju aspoň videla a pobavila sa s nevlastnými súrodencami a šla zase späť, do neľahkého života na všetkých stranách nechceného dieťaťa. A možno by bol stačil jediný deň, aby všetko bolo ináč.
Tak, ako je odsúdeniahodné, ak armáda postupuje proti nepriateľovi so štítom zloženým zo žien a detí, je odsúdeniahodné aj zabíjanie civilných obyvateľov kvôli záchrane vojakov akejkoľvek armády.