Okiadzali a okiadzajú ho aj hanobili a hanobia. A jedným i druhým sa zviditeľňovali. Bezostyšne. Zainteresovaní, aj tí bez akejkoľvek znalosti jeho práce a života. A nič na tom nezmenila ani jeho smrť. Vzhľadom na diagnózu a vek očakávaná, no zároveň iracionálne odmietaná. Spôsob, akým sa zapisoval nielen do vedomia ľudí, čím cizeloval svoj život, aby mal predovšetkým pre neho samého cenu, o akú stojí za to stáť, bol dôvod, prečo si ho vážiť. V duchu to možno pripúšťali aj jeho nepriatelia či kritici. Karel Gott.
Správa o Borisovej smrti mnou zalomcovala ako máloktorá s podobným obsahom. Z Pravdy som preč už vyše dvadsať rokov, ale na výborného, nepovrchného, vzdelaného a citlivého kolegu-novinára Borisa Lattu si spomínam takmer denne. Naozaj. Okrem jeho ústretovej osobnosti plnej humoru a vrúcneho citu k ľuďom za to môže šunka. A hoci Boris tu už s nami od 31. júla 2019 nie je, mne aj vďaka nej zostane na neho nielen veselá, ale i zamysleniahodná spomienka, až kým sa tá ružová záplata na hlad nepominie z môjho repertoáru rýchlych večerí. Bude prečo spomínať.
Prečítajte si rozhovor z portálu idnes.cz
„Nič nemožno idealizovať. Aj my sme ľudia s plusmi i mínusmi. Isté predpoklady na rovné vzťahy sú však dané aj výberom ľudí. A v práci i partnerských vzťahoch rozhodujú naozaj len argumenty. Pravdaže, aj argumenty človek niekedy prijíma veľmi ťažko; aj u nás sa nejeden urazí, napáli, tresne do stola, ale robí to vždy priamo, na rovinu, zoči-voči. A ja tú otvorenosť, a tvrdú pravdu povedanú do očí nekompromisne vyžadujem,“ povedal básnik a textár pop music Ľuboš Zeman, zakladateľ a dlhoročný riaditeľ ROCK FM rádia, ktoré poznajú súčasníci skôr pod názvom Rádio FM, autor zhruba 500 textov piesní-básní, niekoľkých kníh a držiteľ piatich zlatých, dvoch strieborných a dvoch bronzových Bratislavských lýr.
Prečítajte si tip, ako tráviť Silvestra v kancelárii: cuzco.sk
K politike a politikom som vôbec veľmi kritický. Stojím si za definíciou, že politika je umenie zneužiť čokoľvek. To neznamená, že by politici nemohli robiť dobrú robotu, alebo že by neboli potrební, ale dobrých je len veľmi málo. Pekný je Chandlerov výrok o policajtoch: Tú prácu by mali robiť tí najlepší, no nie je na nej nič, čo by tých najlepších priťahovalo.
Jeho diptych Bratia v dažďoch a Bratia vo víchrici mnou v najlepšom zmysle slova zatriasol tak, že mi nikdy nevymizne z pamäti. Je z Povstania, no takmer sa v ňom nestrieľa, zato sa dohlboka načiera do životov i smrtí, najmä však do duší tých „najobyčajnejších“ ľudí, ktorí Povstaním hýbali (a ono hýbalo nimi) bez toho, aby si na nich po jeho zavŕšení niekto spomenul, nieto aby ich ocenil… Michal Záleta ich tento rok v najnovšej knihe Pamäť dvora oslávil aj poéziou.