
Strašne sme sa tešili na pomstu. Uložili sme sa do malej izbietky v podkroví a počkali, kým dedko s babkou zaspia. Za svitu uličnej lampy bolo do Bakovej záhradky perfektne vidieť. Na tyčiach s oviazanými ružami mal nastoknuté poháre od kompótov. Akože predstava krásy. Namaľoval ich na červeno, bielo, žlto. Ako tie ružičky. Strelnica na kolotočoch. Ideálny cieľ. Jaro nabil vzduchovku, zacielil na červený a prásk…

Viete, čo je deladzídeň? Alebo armáles, fokoš, lônik, okovitka či libertáše a libertíni? Dozviete sa to v knihe Posledný liptovský kuruc. Pobaví nás, naplní zvedavosťou a často aj chuťou dopátrať sa po jej dočítaní ďalších faktov, ktoré súvisia s významnými udalosťami našich dejín nielen v Liptove. A ak si podmaní osvietených učiteľov a učiteľky…
Na portáli noveslovo.sk si môžete prečítať v článku prevzatom z FB statusu Eduarda Chmelára z 26. júla 2022, že „Slovenská politika neexistuje.“

Sedím v autobuse, oproti mne dve dievčatká a jedna z nich má mobil. Tá menšia, drobná je na ňu natlačená. Ruksak pod nohami a nohy na ňom. Majka. Jasné, je to ona. Spozornel som.

Hlohovský cestný most doplatil na ignorovanie faktu, že nielen ľudia, ale aj stavby sa bez dôkladnej pravidelnej údržby dostanú do havarijného až nepoužiteľného stavu. Bremeno jeho výraznejšej údržby a opráv odkladala každá práve vládnuca moc na tú ďalšiu. Ostatne, ako v posledných tridsiatich rokoch opravy mostov a iných chátrajúcich verejných budov v celej republike....

Okrem plastových fliaš sme zamorení aj miliardami iných plastových obalov (a plastmi všeobecne), ale poukázať na to, že problémom nie sú plasty, ale ľudská a ľuďmi cielene podporovaná nenásytnosť, sa odvážia len tí, ktorí o ničom nerozhodujú. Nekontrolovaný rozmach používania plastov pritom potvrdil obavy environmentalistov, že táto cesta vedie do záhuby.

Tetovačmi boli v minulosti tesári, obuvníci a kolári, vo vojnách sa tetovanie používalo na lepšiu identifikáciu mŕtvych. A tetovaním sa pýšili aj Stalin, Roosevelt, ale i Churchil, ba aj jeho matka.

Poldi B. alebo Moja prvá neobvyklá diagnóza
Predstavte si asi 50-ročného muža vysokého do 160 cm, dozadu ulízané čierne vlasy, úzke fúziky a obrovské brucho. Chodil ako Marián Labuda vo filme Vesničko má středisková. To veľké brucho kompenzoval záklonom.