Naši pra- alebo praprarodičia si sotva vedeli predstaviť, že by svojim dcéram nezabezpečili istý spoločenský status prepichnutím ušných lalôčikov, na ktoré vzápätí zavesili náušnice. Pravda, to im nebránilo nechápať, ako si rôzni domorodci môžu navliecť krúžok či inú ozdobu do nosa, pery či do obočia...
Pinpinela si rada vypila a v profesorovej neprítomnosti aplikovala na fľaše jeho vína klasickú metódu: odpiť z čistého a odpité nahradiť vodou. Lenže...
Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov sa v spoločnosti bežne objavovali rôzne vyjadrenia o tom, že ženy sú hlúpe, povrchné, bez inteligencie aj zmyslu pre hlboké myšlienky. Ich jediným zmyslom sú vraj plytké reči…
Sú takí ľudia, ktorí vedia dať, aj čoho sa im samým nikdy nedostalo, a nepýtajú za svoj podarúnok zmenku. Sú a zostávajú.
Roľník naháňal pri Trnave ministra Vlčana. Chcel od neho odpoveď, na ktorú čaká už dlho.
Na portáli pravda.sk si môžete prečítať v článku Jozefa Sedláka ako „Vlády prichádzajú a odchádzajú, farmári, (teda poľnohospodári a pôvodne roľníci) zostávajú a čakajú, kedy politici naplnia sľuby.“
„Národ, ktorý si neuvedomuje svoju minulosť, nemá čo čakať od budúcnosti,“ povedal spisovateľ – historik Vojtech Zamarovský. „Historici by sa mali prestať škriepiť o detailoch a priniesť radšej dobre podanú syntézu dejín. Takú, ktorá by chytila mladých čitateľov.“
Švagor známeho lekára raz nedal prednosť v jazde, a zrazil sa s autom mladej vodičky. Chcel to vybaviť bez policajtov, pretože si dal pred jazdou nejaké pivko a rumík a ponúkol aj slušnú sumu. Vodička však nie a nie a zavolala policajtov. Chlapík teda vzal mobil a zavolal švagrovi-lekárovi. Ten mal práve službu a vymyslel plán, ako z galiby von.
Mamy sú mamy, aj keby u nás nemali oficiálny „oslavovací“ deň. Prečítajte si, ako to pri mojej polstoročnici vnímal môj syn.